CYKLUS PREDNÁŠOK
Pohľady do minulosti
6. november 2014, 16:00
Levoča, Stará radnica

Z mediálneho sveta na nás denne „vyskakujú“ telá dokonalých ľudí. Najideálnejšie sporo odetých. Odmysliac si moralizujúce hlasy, väčšina západného sveta si voľká v pocite najliberálnejšej epochy. Blízko- a stredovýchodný poukazuje na jeho dekadenciu. Tým nás len utvrdzuje v omyle. V skutočnosti sme viac ako prudérni. Nahota takého stredoveku bola nielen všade, ale aj úplne prirodzená. Od fresiek po spálne. Čo potom takí Rimania a Kelti? Kedy ste boli naposledy v spoločnej saune? A úplne nahí? Ešte že vieme na čo v kúpeli použiť škrabku…

Aké povolanie si vybrať, žijúc, trebááárs, pred vyše sto rokmi? Mestský notár? Hm, štúdium v zahraničí a potom tá váha… V nedeľu, na korze, by ma až ruka bolela od toľkého skladania klobúka a zdravenia na všetky strany ctihodným mešťanom… Baník? Hm, dobré platené, žiadne dane… Ale keď zisk majiteľa akosi stále víťazil nad bezpečnosťou práce. No bola tu ešte bratská pokladňa… Hm… Jedno je ale isté. Za zubára v žiadnom prípade! Aspoň podľa múmií to vyzerá tak, že by nebolo čo ošetrovať.

Politická moc dejiny vždy zneužívala. Stačí spomenúť spojenie Starí Slováci… Boli teda naši predkovia Slováci, Slovania, Slovieni či Sloveni? Prečo napríklad Slovenky nie sú vlastne Slováčky? Akademické reči. Ženy v minulosti to asi veľmi netrápilo. A vôbec nie preto, že ich miesto bolo pri hrncoch. O tom, že bežne čítali, sa spievalo už v 12. storočí. Ani taká kráľovná Mária sa veľmi nezamýšľala nad národnosťou svojich poddaných. Vtedy to panovníkom ešte nechodilo po rozume. Možno aj vďaka blízkosti vzdelaných ľudí ako Ján Henckel.

Nosenie spodnej bielizne, čítanie kníh či zútulňovanie svojho príbytku. Do 14. storočia vec iba horných desaťtisíc. Odvtedy i bežný, no nie zase priveľmi zbežný, obyvateľ vtedajšieho Západu si tak odrazu mohol dovoliť honosiť sa fosílnou treťohornou živicou dávnych pľúc Zeme… Keď sa elektronom zdobili už starovekí Gréci, prečo nie aj nejaký francúzsky mešťan? Skôr ako jeho estetickej stránke by uveril údajnej schopnosti chrániť nositeľa proti silám zla… Napríklad sopečným výbuchom. Čo tam potom, čo si tvrdí nejaký Benjamin Franklin.

Informácie. Dnes najväčší kapitál. Pre mnohých však trochu viac ako len prostriedok napredovania v škole, práci a biznise. Prostá zvedavosť homo sapiens sapiens neustála len na princípe pokusu a omylu devastujúc vlastnú kožu. Cenení sú tí, ktorí sa dokážu poúčať z vlastných chýb, no ešte viac vyrásť z chýb druhých. Dnes stačí „zagúgliť“. Ani knižnice zďaleka nezívajú ľudským tichom. Aj naša-Vaša stránka Spišského hradu oplýva bohatou zbierkou informácií v podobe kníh, zborníkov či článkov z najrozličnejších médií. A chceme sa s ňou podeliť…

… a prísne nariaďujeme a prikazujeme Vašim Vernostiam touto listinou, že kedykoľvek príde tento vajda Ladislav a jeho ľud na naše spomínané panstvá, totiž do našich miest a mestečiek, aby ste tohto vajdu a jemu podriadených Cigánov bez akýchkoľvek prekážok a nepokojov podporovali a chránili, ba aj bránili pred všetkými napadnutiami a útokmi…

Listina kráľa Žigmunda z roku 1423 (preložila Daniela Dvořáková)