Obvinený spúšťaný do jazera… Utopí sa – je nevinný, vypláva – je vinný. Absurdita. Ani dnes sa však nemáme prečo nafukovať, ohánať zdravým rozumom a podobnými eufemizmami. Stačí vytrčiť hlavu z domu a už sa valia tony ľudskej hlúposti. No hovorí sa, hoc ťažko to exaktne preukázať, že analytické myslenie je zároveň vrahom viery. Nádherné výjavy zo života svätej Alžbety na tabuľových maľbách v Košiciach by vedeli rozprávať… Existuje, resp. existovalo však niečo, kde nebolo ani analýzy, ani viery. Naši predkovia verzus Byzancia…

Keby sa purpur získaval nie zo šťavy mäkkýšov, ale, prepytujem, z myší, isto by na dvore v Hofburgu vykázali mačky už dávno. Myši sú však bez mačiek trochu ctižiadostivejšie než by sa patrilo. Ono rozhodnutie preto vo Viedni raz-dva napravili. Prečo vlastne gniaviť tie úbohé stvorenia? Pre mužov s láskou k červenej. Rovnakej ctižiadosti ako tie myši. Ctižiadosť na meter štvorcový zatiaľ nikto neskúmal, no kostol Ducha Svätého v Žehre mohol byť ideálnym prístreškom takéhoto muža. Hádam kosti z ostatného výskumu prezradia viac…

Politická moc dejiny vždy zneužívala. Stačí spomenúť spojenie Starí Slováci… Boli teda naši predkovia Slováci, Slovania, Slovieni či Sloveni? Prečo napríklad Slovenky nie sú vlastne Slováčky? Akademické reči. Ženy v minulosti to asi veľmi netrápilo. A vôbec nie preto, že ich miesto bolo pri hrncoch. O tom, že bežne čítali, sa spievalo už v 12. storočí. Ani taká kráľovná Mária sa veľmi nezamýšľala nad národnosťou svojich poddaných. Vtedy to panovníkom ešte nechodilo po rozume. Možno aj vďaka blízkosti vzdelaných ľudí ako Ján Henckel.

Stredovek bol dobou drevenou. Až udivuje, ako je vôbec možné, že dnes ešte máme lesy. V rámci Európy však panuje nepomer. Napríklad územie Slovenska vyzerá, akoby ho z tohto hľadiska obdobie údajného temna obišlo. Veď taká Turzovsko-Fuggerovská „fabrika“ na prelome 15. a 16. storočia musela spotrebovať hektáre divočiny. Robin Hood by si v tom čase v Anglicku zaiste nevybudoval kariéru v rozsahu, ako je nám známa dnes. A koľko kmeňov skácali len pre bosorácke hranice! Až kým sa neobjavil Friedrich Spee…

Terminológia je jedným zo základných kameňov vedy. Pre laika slovičkárenie. No vo svete, kde cestu pokroku dláždia práve slová, môže zľahčovanie významu termínov viesť k fatálnym omylom. Keď dnes počujeme slovo relácia, prvou a asi aj poslednou asociáciou je slovo televízia. Ale v stredoveku? Obsahom takej relácie v oných dobách mohla byť napríklad svadba princa z tej krajiny s princeznou z inej krajiny. Vedzte však, že nejde o žiadnu reality šou, ale o kus papiera alebo pergamenu uzamknutom prinajmenšom na egyptský spôsob…

Čo sa odohrávalo v hlavách šľachty, keď v roku 1918 prestala byť šľachtou? Niekoľkým generáciám vtĺkalo socialistické školstvo názor o vykorisťovateľoch. Dnes naopak, priamy prenos zo svadby následník anglického trónu či luxemburský veľkovojvoda na návšteve Spišského hradu. A nostalgicky k starým časom vzhliadajúca masa… Zbohatlíci snažiaci sa napodobňovať ako v minulosti aristokracia dvor, šľachta aristokraciu, mešťania šľachtu. Pravda je uprostred. Klišé? Spýtajte sa v Michalovciach, ako to bolo s oracím strojom…

Na povalách obydlí Malých Karpát a Záhoria neprebývaju zaiste len myši. Potom sú však aj takí, ktorým ich malé „železiarstva“ rastú pod starostlivým dohľadom. Ich zbierky najvšakovakejších chladných zbraní sa pritom nemuseli trmácať svetom. Veď rovno nad strechami oných chalúp sa dodnes týči línia pohraničných hradov. A tam sa v prípade poplachu neoháňali len tak drevenými palicami. No boli i také pohraničné územia, kde boli zbrane úplne zbytočné… Trebárs o spišských mestách sa rozhodlo v sutanách a rukavičkách.

Nosenie spodnej bielizne, čítanie kníh či zútulňovanie svojho príbytku. Do 14. storočia vec iba horných desaťtisíc. Odvtedy i bežný, no nie zase priveľmi zbežný, obyvateľ vtedajšieho Západu si tak odrazu mohol dovoliť honosiť sa fosílnou treťohornou živicou dávnych pľúc Zeme… Keď sa elektronom zdobili už starovekí Gréci, prečo nie aj nejaký francúzsky mešťan? Skôr ako jeho estetickej stránke by uveril údajnej schopnosti chrániť nositeľa proti silám zla… Napríklad sopečným výbuchom. Čo tam potom, čo si tvrdí nejaký Benjamin Franklin.

Ľstivosť, úskočnosť a bezohľadná násilnosť. Bol taký i autor slávneho Vladára? Pragmatik by ospravedlnil svoje konanie krutosťou doby. Ak by žil Machiaveli v staroveku, asi by mu väčšina jeho nápadov skrsla v momente príjemnej masáže po parnom kúpeli. Tomuto pôžitku sa predsa oddávali všetci ctihodní Rimania a rovnako každý z nich musel mať aspoň raz dočinenia s kúpeľnými zlodejmi. Ísť z kúpeľov ulicami mesta bez tógy… to si vyžaduje machiavelistické riešenia. Stredoveká cirkevná vrchnosť bola sofistikovanejšia. Viď desiatok…

Ak by si dnes niekto na vývesný štít uviedol Prvotriedna žobrácka reštaurácia, v tom lepšom prípade by to okoloidúci asi považovali za celkom vydarenú recesiu. Šli by sa tam však aj najesť? Na začiatku 20. storočia v Bratislave očividne žiaden problém… Zato kráľ podobné dilémy riešiť nemusel. Ak sa hotoval na poľovačku do obľúbených zvolenských lesov, poddaní začali znášať voly, bravy, sliepky. Dobrovoľne zaiste nie… Kráľovské nariadenia opatrené pečaťou príslušnej farby boli zákonom.