Vôňa pekárne v starom meste vábi. Návštevníci Levoče neodolajú a my, miestni štamgasti, kráčame už po pamäti. Na začiatku je pole, na konci pekáreň, ale čo je plnkou? Fascinujúci „zázrak“ menom mlyn plný kolies a koliesok. A to je len malá časť života obľúbenej tvarohovej buchty… Hlavne staré mlyny majú svoje neopakovateľné čaro. To priam srší i z ľudí, ktorí stoja za znovuzrodením všetkých tých krásnych starých budov. Takže žiadni čudáci či blázni. Tých sú plné ministerstvá. Výsledkom „neveda“. A bez vedy nieto mlynov ani búcht…

Keby sa purpur získaval nie zo šťavy mäkkýšov, ale, prepytujem, z myší, isto by na dvore v Hofburgu vykázali mačky už dávno. Myši sú však bez mačiek trochu ctižiadostivejšie než by sa patrilo. Ono rozhodnutie preto vo Viedni raz-dva napravili. Prečo vlastne gniaviť tie úbohé stvorenia? Pre mužov s láskou k červenej. Rovnakej ctižiadosti ako tie myši. Ctižiadosť na meter štvorcový zatiaľ nikto neskúmal, no kostol Ducha Svätého v Žehre mohol byť ideálnym prístreškom takéhoto muža. Hádam kosti z ostatného výskumu prezradia viac…