Mladých so snahou osamostatniť sa možno dnes na Slovensku rozdeliť na dve skupiny: Tých „šťastnejších“ s tridsať ročnou hypotékou na vysnívaných 72 m2 a zvyšných, ktorým ostáva len snívať… V prvej republike onen nedostatok riešili napríklad vozňami… Elita volená, samozvaná i tá s modrou krvou v otázke strechy nad hlavou mala celé veky celkom iné problémy. Hrádok „spod hladiny“ Liptovskej Mary prezrádza mnohé. Nebolo však všetko zlato, čo sa blyští… Takí spišskí prepošti by si aj užili prepych svojho paláca na Kapitule, no kedy…?

Použitím magnetometra priamo v teréne Spišského hradu by sa možno čo-to nové odhalilo. Aj keď krížom-krážom preorané kultúrne vrstvy nádvorí by teda riadne zamotali „hlavu“ aj takému magnetometru. Veď hlavu nejednému expertovi motá nielen to, čo tam v zemi (ne)vidieť, ale aj to, čo trčí nad zemský povrch. Najrozličnejšie stavebné materiály v najrozličnejších štádiách rozpadu… Tým, že vďaka onomu prístroju nemusíte vykopať ani dierku, treba ho pustiť do záhrad Spišiakov. Pozrieť sa na život tzv. hostí, zakladateľov ich miest…

Dnes sa s poľnohospodárstvom spájajú skôr slová ako dotácie či geneticky modifikované potraviny… Stredovek sa niesol v pozitívnejšom duchu. Európsky svet si vtedy zažil svoju „neolitickú“ revolúciu, keď z dvojpoľného systému prešiel na trojpoľný. Čo sa odvtedy zaiste nezmenilo, je fakt, že pri orbe možno často naraziť aj na „plodiny“ úplne iného druhu… Čo tak vyorať nejakého toho revenanta? A čo tak revenant v brnení? Preháňame, no ono „železiarstvo“ by bolo vskutku ideálnym väzením na večnosť pre „živých mŕtvych“…

Aké povolanie si vybrať, žijúc, trebááárs, pred vyše sto rokmi? Mestský notár? Hm, štúdium v zahraničí a potom tá váha… V nedeľu, na korze, by ma až ruka bolela od toľkého skladania klobúka a zdravenia na všetky strany ctihodným mešťanom… Baník? Hm, dobré platené, žiadne dane… Ale keď zisk majiteľa akosi stále víťazil nad bezpečnosťou práce. No bola tu ešte bratská pokladňa… Hm… Jedno je ale isté. Za zubára v žiadnom prípade! Aspoň podľa múmií to vyzerá tak, že by nebolo čo ošetrovať.

Ak by si dnes niekto na vývesný štít uviedol Prvotriedna žobrácka reštaurácia, v tom lepšom prípade by to okoloidúci asi považovali za celkom vydarenú recesiu. Šli by sa tam však aj najesť? Na začiatku 20. storočia v Bratislave očividne žiaden problém… Zato kráľ podobné dilémy riešiť nemusel. Ak sa hotoval na poľovačku do obľúbených zvolenských lesov, poddaní začali znášať voly, bravy, sliepky. Dobrovoľne zaiste nie… Kráľovské nariadenia opatrené pečaťou príslušnej farby boli zákonom.

Zabezpečiť kráľa a jeho dvor na cestách nebolo ľahko úlohou. Práve kráľovské dvorce predstavovali, okrem iného, dôležité hospodárske uzly v správe krajiny. Trasy kráľa viedli aj cez mnohé významné strediská obchodu, akými boli hradbami obohnané stredoveké mestá. Hradby, podľa Štefana Werbőczyho ten najmarkantnejší znak mestskosti. Po stáročiach lákajú davy návštevníkov napríklad aj do Levoče. Tú preslávil nielen jej fortifikačný systém, ale napríklad aj slávny rodák Ján Rombauer.

Od prvej Dlhej noci múzeí v Berlíne uplynulo 14 rokov. Ostatný rok sa do podujatia, na Slovensku známeho ako Noc múzeí a galérii, zapojilo údajne až 3000 múzeí v 40 krajinách. S podtitulom Prebudené Legendy na Spišskom hrade sa tak po siedmykrát stalo súčasťou tejto peknej myšlienky i Spišské múzeum v Levoči, jedno z „dietok“ Slovenského národného múzea „rozutekaných“ po celom Slovensku. Keby však Nemci tušili ako ich chvályhodná idea na Spiši zmutuje do slaboduchého monštra s načahujúcou rukou, trpko by zaplakali.

Noc múzeí a galérií. Celoeurópsky projekt. Tento rok sa zase raz, paradoxne, nocovalo aj počas dňa. Štrnásty deň v mesiaci. Žiadne komplikované výpočty na spôsob Veľkej noci, lež posledná sobota pred 18. májom. Dňom, ktorý patrí týmto kultúrnym inštitúciám aj na Slovensku. Spišské múzeum v Levoči, jedno z celého kŕdľa náležiacich pod Slovenské národné múzeum, sa do podujatia zapojilo tiež. Avšak opäť, núka sa povedať až tradične, mnohých skôr sklamalo. Múzeum i jeho návštevníci tápali v tme. Prenesene i doslova.

V Španielsku sa koncom júna 2009 rozhodovalo o rozšírení zápisu Spišského hradu a pamiatok jeho okolia na Zozname UNESCO. K hradu, Spišskej Kapitule, Kostolu Ducha Svätého v Žehre a prírodným rezerváciám Dreveník a Sivá Brada napokon pribudol aj jeden z najzachovalejších urbanistických celkov na území Slovenska. Levoča. Sme však reálne pripravení na ďalšiu slovenskú pamiatku so značkou UNESCO?